|
Chemija je wučba wo natwarje, přetworjenju a zadźerženju maćiznow.
Chemija hodźi so do dweju wulkeju polow dźělić:
Prěnje polo - analyza
Jedne wulke polo je analyza. Chemikarjo rozklučuja natwar maćiznow, potajkim zwěsća, z kotrych atomow wěsta kapalina, płun abo kruta maćizna wobsteji. Přepytuja, na kotre wašnje su atomy w maćiznach mjezsobu zwjazane. Tak zdobudu informacije wo zadźerženju maćiznow a wo jich kajkosćach, na př. hač su magnetiske abo hač so lochko zapala.
|
|
Pod mikroskopom widźiš dźělčki, kiž z hołym wóčkom njespóznaješ.
|
Atomy
Tak su mjez druhim zwěsćili, zo wobsteji kóžda maćizna, kotraž nas wobdawa, z jeničce 80 do 100 wšelakorych małych dźělčkow - atomow. Wšelakore kombinacije a zestajenja atomow wjedu k milionam rozdźělnych wjazbow. Nastawaja wšelakore formy materije, kaž woda, plasta, kamjeń abo čłowjek.
Alkohol a cokor na př. wobstejitej ze samsnych atomow, z kislika O, z wodźika H a z wuhlika C. Jenož zo su wone w rozdźělnym poměrje a na hinaše wašnje mjezsobu zwjazane.
|
|
W laborje stworja chemikarjo nowe maćizny.
|
Druhe polo - synteza
Druhe hłowne polo chemije je synteza. Chemikarjo zhotowjeja resp. syntetizuja w laborje z jednorych maćiznow, na př. zemskeho płuna abo pěska, komplikowane nowe maćizny. Tak zhotowjeja so laki, plasty abo hnojidła.
W swěće so wšo měnja a přetworjuje, ničo njeje trajne. Chemikarjo studuja zakonitosće přetworjenja maćiznow.
|
|
Chemikarjo přepytuja zakonitosće přetworjenja maćiznow.
|
Přetworjenje maćiznow
Cokor móže so do akohola přeměnić, tutón přewrót mjenujemy kisanski proces. Proces so w přirodźe husto jewi, a my jón na př. při dźěłanju wina abo warjenju piwa zwužitujemy.
Wuhlikowy dioksid a woda přetworitej so na př. w rostlinach na kislik a cokor - to mjenujemy fotosyntezu. Nawopak nastawa zaso wuhlikowy dioksid z kislika a wuhlika - kaž na př. při palenju wuhla. Wuhlo wobsteji mjenujcy hłownje z wuhlikowych atomow.
Tež tajke přirodne procesy a maćizny hodźa so dźensa kumštnje w laborje zrealizować resp. syntetizować.
|