|
Domjaca kokoš (łać. gallus gallus domesticus) je ptak, kiž plahuje so na statokach a w kurjencach. Mužik kokoški rěka honač abo kapon. Před něhdźe 5000 lětami je dźiwja kokoš po južnoaziskim dźunglu lětała. Dźensa pak tam hižo njewustupuje. Domjaca kokoš lětać njemóže, jenož pjerchotać.
|
|
Domjaca kokoš lětać njemóže, jenož pjerchotać.
|
Dźensa móžemy sej lědma wjes bjez zwuka dakanja předstajić. Naš wšědny jědźny lisćik by bjez njeje tež chutši wupadał, bjez jeje mjasa a jejkow. Sławne "kikiriki" njeje jenož znamjo budźenja; honač pokazuje z tym, zo je nawjedowar kurjenca. Wotwisnje wot družiny znjese kokoš kóžde lěto někak 300 jejkow. Dyrbja so woprawdźe jara napinać.
Mjez honačom a kokošu je wulki rozdźěl. Honač ma na hłowje wjetši čerwjeny rjemjeń a pisane dołhe wopušowe pjerja. Wobaj mataj jara wótre pazory a pysk. Z pyskom dypaja kokoše swoju jědź: zorno, wački a młodu trawu.
|
|
Honač ma na hłowje wjetši čerwjeny rjemjeń a pisane dołhe wopušowe pjerja.
|
Najwuznamniši wokomik w žiwjenju kóždeje kokoški je, hdyž znjese jejko. Kokoš syda na jejach, zo bychu pod jeje pjerjom ćopłe wostali. Po 21 dnjach wudypaja so z wopłodźenych jejkow žołte, móškojte ćipki, kotrež běhaja potom za swojej maćerku-patu. Ćipki su tež symbol za jutry, nalěćo a płódnosć.
|
|
Po 21 dnjach wudypaja so z jejkow žołte, móškojte ćipki.
|
Na swěće eksistuje někak 80 družinow kokošow. Někotre družiny su specializowane na njesenje jejkow, wone rěkaja njeserki. Mamy tež mjasne kokoše, z kotrychž warimy mjasowu jušku. Přijomnje ćopłe a mjechke zawki, na kotrychž spimy, a poslešća, z kotrymiž so zawodźěwamy, móža z kokošacym pjerjom pjelnjene być. Snadź sće hižo raz słyšeli, zo su honače jara bojowniske: w krajach Južneje Ameriki organizuja so boje honačow.
Dźensa njebydla kokoše zwjetša hižo na statokach, ale we wosebje za nje stworjenych lehnjernjach, hdźež noša jejka we wuskich a małych klětkach. Wo tójšto lěpše je žiwjenje na statoku, hdźež móžeš swobodnje w zemi hrjebać.
Móža so kokoše dorozumić?
Wědomostnicy z Awstralskeje su njedawno zwěsćili, zo maja kokoše woprawdźe wosebite zwuki za wšelake podawki. Daš-li na přikład kokošam wěste zornjatka, dakotaja wone na wěste wašnje. Předhraješ-li tute dakotanje kokošam, kiž nimaja ničo k dypanju, póčnu wone za zornjatkami pytać. Kokoše maja do dwaceći rozdźělnych dakanjow za wšelaku cyrobu, kiž su namakali. To rěka: pola kukuricy dakotaja hinak hač pola pšeńcy.
Noša brune kokoše brune jejka?
A běłe kokoše běłe jejka? Ně, barba pjerja nima ničo z barbu jejka činić. Barbu jejka postajeja geny. Wobhladajće sej raz wuši dorosćenych kokošow: su-li brune abo čerwjene, změje kokoš brune jejka. Su-li běłe, su zwjetša tež jejka běłe.
Čehodla spja kokoše na žerdkach?
Něhdy su kokoše w južnoaziskim džunglu žiwe byli. Tam su na štomach sydali a wězo tež na hałzach sedźo spali. Dokelž njemóžachu jich tam njepřećeljo dosahnyć. A tež dźensa hišće sydaja kokoše spicy rady na žerdce. Dźerža so z pazorami a njepadnu tuž dele.
horje
|