a

 

Wellen

 

k o k o s

 

Domjaca kokoš (łać. gallus gallus domesticus) je ptak, kiž plahuje so na statokach a w kurjencach. Mužik kokoški rěka honač abo kapon. Před něhdźe 5000 lětami je dźiwja kokoš po južnoaziskim dźunglu lětała. Dźensa pak tam hižo njewustupuje. Domjaca kokoš lětać njemóže, jenož pjerchotać.

 

Domjaca kokoš lětać njemóže, jenož pjerchotać.

 

Dźensa móžemy sej lědma wjes bjez zwuka dakanja předstajić. Naš wšědny jědźny lisćik by bjez njeje tež chutši wupadał, bjez jeje mjasa a jejkow. Sławne "kikiriki" njeje jenož znamjo budźenja; honač pokazuje z tym, zo je nawjedowar kurjenca. Wotwisnje wot družiny znjese kokoš kóžde lěto někak 300 jejkow. Dyrbja so woprawdźe jara napinać.

Mjez honačom a kokošu je wulki rozdźěl. Honač ma na hłowje wjetši čerwjeny rjemjeń a pisane dołhe wopušowe pjerja. Wobaj mataj jara wótre pazory a pysk. Z pyskom dypaja kokoše swoju jědź: zorno, wački a młodu trawu.

 

Honač ma na hłowje wjetši čerwjeny rjemjeń a pisane dołhe wopušowe pjerja.

 

Najwuznamniši wokomik w žiwjenju kóždeje kokoški je, hdyž znjese jejko. Kokoš syda na jejach, zo bychu pod jeje pjerjom ćopłe wostali. Po 21 dnjach wudypaja so z wopłodźenych jejkow žołte, móškojte ćipki, kotrež běhaja potom za swojej maćerku-patu. Ćipki su tež symbol za jutry, nalěćo a płódnosć.

 

Po 21 dnjach wudypaja so z jejkow žołte, móškojte ćipki.

 

Na swěće eksistuje někak 80 družinow kokošow. Někotre družiny su specializowane na njesenje jejkow, wone rěkaja njeserki. Mamy tež mjasne kokoše, z kotrychž warimy mjasowu jušku. Přijomnje ćopłe a mjechke zawki, na kotrychž spimy, a poslešća, z kotrymiž so zawodźěwamy, móža z kokošacym pjerjom pjelnjene być. Snadź sće hižo raz słyšeli, zo su honače jara bojowniske: w krajach Južneje Ameriki organizuja so boje honačow.

Dźensa njebydla kokoše zwjetša hižo na statokach, ale we wosebje za nje stworjenych lehnjernjach, hdźež noša jejka we wuskich a małych klětkach. Wo tójšto lěpše je žiwjenje na statoku, hdźež móžeš swobodnje w zemi hrjebać.

Móža so kokoše dorozumić?

Wědomostnicy z Awstralskeje su njedawno zwěsćili, zo maja kokoše woprawdźe wosebite zwuki za wšelake podawki. Daš-li na přikład kokošam wěste zornjatka, dakotaja wone na wěste wašnje. Předhraješ-li tute dakotanje kokošam, kiž nimaja ničo k dypanju, póčnu wone za zornjatkami pytać. Kokoše maja do dwaceći rozdźělnych dakanjow za wšelaku cyrobu, kiž su namakali. To rěka: pola kukuricy dakotaja hinak hač pola pšeńcy.

Noša brune kokoše brune jejka?

A běłe kokoše běłe jejka? Ně, barba pjerja nima ničo z barbu jejka činić. Barbu jejka postajeja geny. Wobhladajće sej raz wuši dorosćenych kokošow: su-li brune abo čerwjene, změje kokoš brune jejka. Su-li běłe, su zwjetša tež jejka běłe.

Čehodla spja kokoše na žerdkach?

Něhdy su kokoše w južnoaziskim džunglu žiwe byli. Tam su na štomach sydali a wězo tež na hałzach sedźo spali. Dokelž njemóžachu jich tam njepřećeljo dosahnyć. A tež dźensa hišće sydaja kokoše spicy rady na žerdce. Dźerža so z pazorami a njepadnu tuž dele.

 

horje

 

 

 

 

 

 

 

hlej tež: