a

 

Wellen

 

k o s c e

 

Kosće dźerža wšitko hromadźe!

Wšo dohromady ma čłowjek něhdźe 206 kosći. Tuta ličba móže tróšku chabłać, dokelž maja někotři jedyn porik rjebłow abo něšto kosći w rukomaj abo nohomaj wjac. Najmjeńša kósć je jenož 3mm dołha a waži 3 mg! Wona sedźi we wuchu.
Wšě kosće hromadźe tworja skelet. Je to zepěra, kiž zestaja so z wjele jednotliwych dźělow. Tak škitaja kosće nutřkowne organy: Nop, wobstejacy z 29 kosći, škita woči a mozy, rjebła škitaja płuca a wutrobu atd.
Za pohibowanje ruki abo nohi su muskle přez suche žiły (Bänder/Sehnen) z kosćemi zwjazane. Dołhe kosće, kaž kósć hornjeho sćehna (Oberschenkelknochen), produkuja nimo toho krejne bańki. Tute trjebamy za transport kislika a za wotwobaranje chorosćow.

 

Čłowjek ma něhdźe 206 kosći, kiž dźerža cyłe ćěło hromadźe.

Što je, hdyž so kósć raz złama?

Złama-li so kósć, zrosće wona po maksimalnje 12 tydźenjach zaso hromadźe. Zo by wšitko derje wotběžało, so złamana kósć zagipsuje. Nětko so bańki kosće wosebje na złamanym městnje spěšnje rozmnožuja. Produkuja minerale a začinja zhromadnje z bělkowej maćiznu nastatu škałobu. Kósć je potajkim žiwa maćizna. Tohodla so kosćowe bańki přez małe žiłki z kislikom a wutkami zastaruja.

 

Rjap na rentgenowym wobrazu.

Sy hižo wědźał/a?

  • Hdyž so wjele hibaš a tak kosće poćežuješ, tute rostu a so na trěbnych blakach zesylnjuja. Bjez prawidłowneho poćežowanja pak so kosćowa maćizna pomału wottwarjuje a kósć swoju krutosć zhubi. Tohodla zhubja astronawća w swětnišću měsačnje 4 g kosćoweje maćizny. W bjezćežitosći wšak njemóža so wuchodźować abo kopańcu hrać.
  • Dźěd a wowka we wysokej starobje staj mjeńšej hač běštaj to snano před 30 lětami, dokelž tołstosć kosći w rjapu (Wirbelsäule) z lětami woteběra.
  • Čłowjek ma něhdźe 100 zhibadłow. Ramjenjowe a bjedrowe zhibadło stej kulowej zhibadle (Kugelgelenke). Tu móže so kósć do wšitkich směrow wjerćeć. Šarněrowe zhibadło (Scharniergelenk) - kaž mamy je na př. w kolenomaj - dowoli jenož pohib do jednoho směra. Zo njebychu so kosće na zhibadłach přespěšnje wottrjebali, su přez wosebity zhibadłowy maz (mokrinu) škitane. Tohodla pola nas při pohibowanju tež ničo njekwiči!

Mały eksperiment: Chemija kosći

Kósć wobsteji přewažnje z minerala kalcium-fosfat a z bělka, kiž rěka kollagen. Mineral da kosći stabilnosć a krutosć, kollagen čini ju elastisku. Bjez kollagena so kósć spěšnje złama, bjez minerala je elastiska kaž gumi. Spytaj tola raz sam/a!

  • Wzmi sej wjetšu kósć kokoše abo nukla a spytaj ju z rukomaj złamać.
  • Wuwar kósć jara dołho. Spytaj ju nětko złamać.
  • Połož kósć jedyn dźeń do kisała a spytaj ju złamać.
  • Što zwěsćiš?

     

    horje

     

 

 

 

 

hlej tež: